Vojtech Volf

„Do dreva vdychujem dušu."

Pracoval som ako stavbár, no po úraze v roku 1989 som zostal na invalidnom vozíku. Vtedy som si myslel, že môj život sa už zastavil. Nemal som ani tušenie, ako bude ďalej pokračovať. Po niekoľkých mesiacoch, čo som bol iba ležiaci pacient, som sa vlastne musel učiť aj sedieť a potom ovládať invalidný vozík. Časom som zistil, že aj keď som bol obmedzený v životnom priestore, naučil som sa ako tak fungovať. Začal som aj športovať hneď ako mi to môj zdravotný stav dovolil. Spočiatku sa mi zdal najvhodnejší šport pre vozičkara basketbal a stolný tenis. Neskôr som sa našiel aj v tanci na vozíku, ktorý som robil na medzinárodnej úrovni. V ústave som sa začal venovať v rámci arteterapie práci s drevom. Vyrezávanie ma po počiatočných menších prácach zaviedlo aj k výrobe niekoľkých betlehemov, reliéfov a plastík. Nejaký čas som spolupracoval s firmou zameranou na výrobou huslí. Z predvyrobeného polotovaru som ručne dokončoval hmatníky na husle. Teraz pracujem na podložkách pod trofeje pre poľovníkov. Chcem sa venovať aj sakrálnej tvorbe.