Veronika Sučková

„Aby ľudí tešili moje obrazy aspoň toľko, ako mňa ich maľovanie"

Milujem kreslenie a maľovanie, čítanie kníh a k nim si kreslím svoje ilustrácie. Je to môj život, môj svet. Moja diagnóza ma v mnohých činnostiach obmedzuje, no kreslenie ma robí slobodnou, voľnou, pri ňom môžem byť sama sebou. Moja choroba má názov schizoafektívna porucha. Obťažujú ma sluchové a dotykové halucinácie. No pri kreslení sa moja myseľ uvoľňuje, sústredím sa len na konkrétny námet, vtedy sa cítim fajn a hlasy utíchnu. Podarilo sa mi vďaka pomoci a ústretovosti mnohých ľudí zmaturovať v odbore úžitková maľba a tým si splniť sen o štúdiu. Súčasťou mojej praktickej skúšky bola výstava obrazov s témou “Draky” a ilustrácia príbehov, básní detí navštevujúcich komunitné centrum. Vyšli v podobe malej knižky. Viaceré svoje obrazy som už rozdala, lebo si myslím, že hlavné je robiť ľuďom okolo radosť.

– – –

I love drawing and painting, reading books, and creating my own illustrations for them. It’s my life, my world. My diagnosis limits me in many activities, but drawing makes me feel free and liberated; it allows me to be myself. My illness is called schizoaffective disorder. I am troubled by auditory and tactile hallucinations. However, when I draw, my mind relaxes; I focus solely on the specific subject, and during that time, I feel good and the voices quiet down. With the help and support of many people, I was able to graduate in the field of applied painting, fulfilling my dream of studying. As part of my practical exam, I held an exhibition of paintings on the theme “Dragons” and illustrated stories and poems from children attending a community center. These were published as a small book. I have already given away several of my paintings because I believe the most important thing is to bring joy to those around me.