Katarína Valentová

„Môj život na plátne"

Keď som sa po operácii vestibulárneho schwannomu snažila prechádzať po košickej nemocnici, po tých uličkách s prázdnymi stenami som začala rozmýšlať prečo tam nie sú farby, obrazy, aby sa ľuďom po tak náročnej operácii zlepšila trošku nálada.

To bol ten impulz aby som si po návrate domov zaobstarala plátna a akrylovè farby, ktoré ma fascinovali a stále fascinujú so svojou nádhernou sýtosťou. Mala som snahu tejto nemocnici darovať nejaké obrazy, no odpovede na otázku, či a ako je to možné, som sa do dnes nedočkala.

Maľovanie je pre mňa vypustenie pary, keď si patlem farby hlava-nehlava nerozmýšľam. Nerozmýšľam o tom čo mohlo byť, čo mohlo byť ak, a čo bude ak… Od vtedy mám za sebou už aj 2. operáciu, ktorou sa tiež nepodarilo odstrániť nádor, a aj gama žiarenie, keďže tá potvora neustále má tendenciu rásť. Maľovať znamená pre mňa, vyjadrenie pocitov, hnevu aj radosti. Nie sú to umelecké diela, je to moja duša na plátne.