Umenie môže mať rôzne podoby. Každému sa páči niečo iné – malé, veľké, farebné, čiernobiele, voňajúce, s jemným povrchom alebo štruktúrou vzorov. No bez ohľadu na to, do akej skupiny sa zaraďujete vy, sú určité diela, pri ktorých sa väčšina z nás zastaví, zhŕkne, zadrží dych a zhíkne. Človek cíti, že pohľad na takéto umelecké dielo je pohladením pre jeho dušu. Avšak, čo keby sme tento dychberúci dojem znásobili ešte inšpiratívnym príbehom umelca, ktorý sa za ním skrýva?
Možno ste už počuli o unikátnom projekte HendiKup. Tento projekt združuje umelcov so zdravotným znevýhodnením z celého Slovenska a dáva im možnosť prezentovať sa nielen cez svoje výrobky ale aj cez svoju životnú skúsenosť. Takto sa pre spoločnosť vytvára priestor na odozvu – uvedomiť si silu týchto výpovedí a nechať sa nimi zasiahnuť.
Ak teda nezostaneme len pri slovách, ale chceme ich pretaviť aj do činov, ponúka sa nám aktuálna možnosť zúčastniť sa na charitatívnom koncerte pre HendiKup, kde budete mať možnosť bližšie spoznať týchto umelcov a zároveň ich podporiť.
Umelci s hendikepom však žijú po celom svete. Je úžasné, že vďaka dnešným možnostiam internetu sa o nich môžeme dozvedieť a vzájomne sa od seba učiť a inšpirovať. Facebooková stránka A Different Type of Art prezentuje práve takýchto ľudí. Poďme sa teda pozrieť na pár z nich.
Všetci títo umelci dokazujú, že najdôležitejšie je slovíčko „chcieť“, spôsob sa už potom vždy nájde.
Také obyčajné tetovanie
Čo spraviť, keď ste profesionálnym tatérom, no prídete o ruku? JC Sheitan Tenet na to našiel riešenie – nechal si vytvoriť protézu, avšak obohatenú o zopár funkcií navyše. Jeho „nová ruka“ teraz v sebe zahŕňa tetovaciu ihlu, tubus a iné príslušenstvo potrebné na tetovanie – a to všetko v štýle steampunku!
Alebo, čo tak si radšej nechať vytetovať meno svojej priateľky tatérom bez rúk? Brian Tagalog sa narodil bez horných končatín, no nikdy sa nevzdal plnohodnotného života. Tetovania robí len pomocou svojich nôh. Prehlasuje o sebe, že je jediný certifikovaný tatér na svete, ktorý toto povolanie vykonáva bez rúk. No, nebudeme sa s ním hádať.
Maľovanie obrazov inak
Mariusz Kedzierski sa narodil bez dolných častí rúk, no dokázal ísť za svojim snom a maľuje tieto neuveriteľne realistické portréty
Keď mal 4 roky, bol zasiahnutý elektrinou. Táto závažná nehoda ho obrala o ruky, ale nie sny. Huang Guofu začal maľovať nohami vo veku 12 rokov, odvtedy ho táto vášeň neopustila.
Alana sa narodila bez horných končatín a na maľovanie svojich diel používa ústa alebo nohy. Jej diela dokazujú, že sa na svet dokáže pozerať z inej perspektívy a udivovať tak ľudí okolo seba.
Iris Grace je dievča trpiace autizmom. Lekári rodičom odporúčali maľovanie ako jednu z foriem terapie podporujúcu rozvoj komunikácie. Vôbec však netušili, aký veľký talent sa v ich malej dcérke skrýva.
Petra Longstaffa celoživotne ovplyvnila drogová závislosť jeho matky počas tehotenstva. To malo za následok, že sa narodil bez rúk. Avšak on sám sa za zdravotne znevýhodneného vôbec nepovažuje, pretože svoj dar už dávno objavil v maľovaní.
V troch rokoch mu diagnostikovali autizmus. Stephen Wiltshire je ďalším dôkazom toho, že ľudia so zdravotným znevýhodnením majú často skrytý talent, ktorý čaká na objavenie. Vďaka tomu totiž dokáže z pamäti nakresliť do detailov prepracované širokouhlé scenérie, ktoré mal možnosť predtým vidieť len na krátky okamih.
Umenie Paula Smitha nemá obdobu. To, že trpí detskou mozgovou obrnou, zrejme nehrá žiadnu rolu. Všetky svoje obrazy vytvoril pomocou písacieho stroja vyťukávaním vždy len jedného znaku len jedným prstom.
Videli ste už maliara, ktorý by maľoval štetcom pripevneným k špeciálnej čelenke na hlave? Zoznámte sa s Dougom Jacksonom. Tento muž trpiaci detskou mozgovou obrnou začal maľovať keď mal 11 rokov a vďaka svojmu jedinečnému štýlu sa preslávil v celom Texase.
Kde je vôľa tam je cesta. To nám ukazuje aj Zuly Sanguino, ktorej túžba po maľovaní je silnejšia ako jej hendikep.
Cesta Tommyho Hollensteina sa skrížila s vozíkom po páde z bicykla, keď si zlomil krčné stavce. Jeho pripútanosť k vozíku však nabrala nový rozmer, keď pomocou neho začal maľovať.
Britský umelec Sargy Mann začal strácať zrak okolo tridsiatky. Skôr než úplne oslepol, sa sám zadefinoval ako maliar krajiniek. Avšak potom nabrali jeho diela ešte komplexnejší a trochu mysteriózny nádych.
Uttam Kumar Bhardwaj je síce zdravotne znevýhodnený no zároveň aj umelecky obdarený. Len s pomocou nôh vytvára nádherné maľby, ktoré vyhrali aj významné ocenenia.
Mariam Paré kreslí obrazy so štetcom v ústach. Na obrázku maľuje Chucka Closea, iného amerického maliara, ktorý je tiež na vozíku.
Rakan Abdulaziz Kurdi je ďalší umelec, ktorý nám svojimi realistickými obrazmi dokazuje, že hendikep nie je prekážka.
Doug Landis zostal ochrnutý od hlavy nižšie po nešťastnej nehode počas wrestlingového zápasu na strednej škole. Svoj maliarsky talent v sebe objavil raz v zime počas Vianoc, keď na pohľadnici uvidel namaľovaný dom, o ktorom si pomyslel, že by si ho trúfol nakresliť aj on.
John Bramblitt trpí typom slepoty, pri ktorej dokáže rozoznávať v tme iba svetlé body. Napriek tomu maľuje. Kresby dokáže vytvárať pomocou hmatu na prstoch, ktorými prechádza po ťahoch štetcov na plátne
Helen Rae má 77 rokov, je nepočujúca a schopná komunikovať iba neverbálne. V roku 1990, keď mala 50 rokov, ju jej matka prihlásila do miestneho projektu pre dospelých ľudí s hendikepom zameraným na maľovanie. Tu v sebe objavila svoj talent a začala ho rozvíjať.
Brendan Patric trpí cystickou fibrózou, náročným dedičným ochorením, kvôli ktorému prišiel aj o zrak. Napriek tomu sa realizuje prostredníctvom svojich malieb.
Fotografie – netradičný pohľad cez hľadáčik
Victorine Floyd Fludd svoj zrak stratila vo veku 26 rokov. Napriek tomu vytvára tieto mysteriózne fotografie, v ktorých môžeme vidieť odraz jej osobnosti.
Neuveriteľné. Pete Eckert sa začal naplno zaujímať o fotografiu práve po tom, čo úplne oslepol. Vďaka rozhovorom s ľuďmi v galériách, ktorí mu opisujú, čo v jeho dielach vidia, dokáže lepšie prepájať svoje umenie so svojím vnútorným zrakom.
23-ročný James Dunn je nádejný fotograf, ktorý trpí dedičným ochorením s názvom Epidermolysis Bullosa. Táto choroba sa prejavuje extrémnou citlivosťou a zraniteľnosťou pokožky, na ktorej sa vytvárajú pľuzgiere a rany už po jemnom tlaku. James okrem toho nie je schopný ovládať ani svoje ruky. Preto hľadal spôsob ako svoje videnie sveta sprostredkovať druhým a našiel ho za hľadáčikom fotoaparátu.
Keramické diela, ktoré pretvárajú
Šperky, ktoré svet robia krajším
Tohto študenta univerzity v Mumbai zdravotné postihnutie vôbec neodradilo. Aj napriek tomu, že je Dhiraj Satavilkar bez rúk, svoje keramické diela oslobodzuje z hliny, tvaruje a farbí len s pomocou nôh.
Pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné. No napriek tomu nám Annette Gabbedey ukazuje, že aj jemná práca ako je výroba šperkov, sa dá zvládnuť aj bez prstov na rukách.
Keď si človek prezrie príbehy týchto ľudí, povie si „wau“. To sú presne tie momenty, keď sa zážitok z umenia prepojí s ešte znásobenejším zážitkom príbehu umelca. Títo ľudia a mnohí ďalší, dokázali snívať. A nielen to, oni svoj sen aj zrealizovali, aj keď sa to zdalo nemožné.
Na Slovensku môžeme vidieť takýchto ľudí tiež. Maliarov, spisovateľov, ľudí vyrábajúcich handmade vecičky, hračky, či dokonca poskytujúci služby ako poradenstvo a doučovanie. Všetko pod jednou strechou Hendikupu.
Nechajme sa nimi inšpirovať. Snívajme, skúšajme, padajme a vstávajme. Realizujme sa a žime.
zdroj: https://www.facebook.com/
