Veroniku sme objavili na Instagrame vďaka tagu HendiKup. Veľmi sa nám páčili jej fotografie, no medzi nimi najmä tie, ktoré spravila pri našom výklade niekdajšej výstavy HendiKup v Bohéme. Oslovili sme ju preto, aby nám povedala o nich čosi viac:
Kedže som taký introvert, jediné čo ma dostane medzi ľudí a von je fotenie (čiže mi asi aj zachraňuje život :D). Fotenie pri výklade s bábikami bola celkom náhoda. S Veronikou (modelka a baletka) sme si narýchlo dohodli fotenie. Väčšinu fotení mám premyslených, ale sú aj také, keď sa narýchlo dohodnem a ideme hocikam. Vystúpila som teda na Obchodnej a prešla sa k Starej tržnici, a všimla si výklad pred Bohéma barom. Hneď ma zaujal nápis a o chvíľku na to, ako sme sa stretli s Veronikou, som jej povedala nech ideme pred Bohému. Fotka ako prechádza a odchádza znamená, že dosť často svoj “hendikep” (psychický, fyzický, to je fuk) alebo “hendikep” iných ľudí prehliadame a ideme ďalej. To pozastavenie a pozeranie sa na bábiky je také “pozastavenie” nad vlastnými nanútenými vzorcami, ktoré nám dáva spoločnosť od detstva.
Hneď prvé slová: “Krásne, škaredé…” vo mne zanechávajú pocit opustenia a stresu. Hlavne kvôli tomu, že vždy nás niekto škatuľkuje. Že niekto, kto je akože “nad vecou”, určuje trendy, kto je krásny a kto je škaredý. A zabúdame tak na svoje vnútro. Venujeme sa len výzoru. A podstata nám vždy uniká.
Umenie, ktoré ste vytvorili pomocou bábik, vytvorilo umenie vo mne a zamyslieť sa nad všetkým týmto podstatným. Je to niečo, čo som chcela vyslať ďalej a dúfam, že sa niektoré dievčence, ale aj chalani, nad tým zamyslia. Ďakujem za to a teším sa na vaše ďalšie veci.
Veronika Selepková, fotografka
Veronikine portfólio nájdete na Facebooku a Instagrame
a spomínanú HendiKup výstavu v článku Nepozerajte sa na hendikep – pozrite sa na HendiKup