Zorka Lednárová

„kúsok seba"

Od deviatich rokov som vedela, že sa chcem stať umelkyňou. Stala som sa ňou. Na mojom povolaní sa mi páči veľa vecí: že je človek slobodný, čo v socializme úplne nebolo, že sa cez umenie môžem dotknúť ľudí, že umenie dokáže meniť alebo ovplyvniť chod dejín, že spája ľudí a dovolí snívať. Vyštudovala som sochárstvo v Bratislave a strávila niekoľko rokov štúdiom v zahraničí – v Číne a v Nemecku.
Tvoriť je niečo, čo ma napĺňa, tvorba mi dáva krídla, robí ma šťastnou a kompletnou. Bez umenia a tvorby si neviem predstaviť svoj život. Byť umelcom sa nedá prestať, umelcom sa umiera.

Keďže som v dospelosti dostala progresívnu svalovú dystrofiu, vymyslela som si autorskú techniku – maľovanie invalidným vozíkom. To mi umožňuje robiť i naďalej väčšie formáty. Okrem estetickej stránky mojich diel je pre mňa veľmi dôležitá autentická a osobná výpoveď, ako aj ich obsah, napríklad sociálno-politické témy, ktoré vstupujú do môjho života.