Soňa Zelisková

„Na hrnčiarskom kruhu vytočím svoj svet."

Keď som mala 26, prestala som vidieť. Zrak som stratila následkom sladkej diagnózy – diabetes I. typu.

Moja Zem sa prestala točiť, slnko prestalo vychádzať, nastala dlhá noc.

Noc pomaly končí, ťažko sa vzdáva
tmavá noc mojich tmavých očí na chvoste páva
po čiernom koni je na ťahu biela dáma, nesie brieždenie
horúco vonia ráno, slnko preberá ma neviditeľné

Dnes moje slnko opäť vychádza, moja zem sa opäť točí (na hrnčiarskom kruhu), opäť na nej pevne stojím.

kam vlievajú sa moje smútky?
do slepých uličiek
ja nemám rada slzy, vraj pristane mi smiech
len jedna polnočná skĺzla mi za ucho,
život mi uštedril poriadne zaucho
tak nech
rada mám smiech.

Rada mám život, smiech, rodinu, priateľov, rozhovory, koncerty, gitaru, táboráky, les, chryzantémy, poéziu, tvorbu (v ateliéri, v kuchyni, na papieri), kapustnicu, orechy, víno, plávanie, knihy, …