Matej Kováč

„Fotografie sú osobitou formou mojej komunikácie s počujúcimi."

K výtvarnému prejavu som mal vzťah od detstva: možno aj preto, že som sluchovo postihnutý, je to osobitná forma mojej komunikácie, ktorú som rozvíjal už od základnej školy v rôznych výtvarných krúžkoch a školách umenia.

Fotografovanie bolo pre mňa najskôr koníčkom, veď digitálny fotoaparát som dostal do rúk po prvýkrát už v roku 2002. Spočiatku som zacielil hľadáčik na jednoduché veci, pri ktorých mi vždy išlo o vyjadrenie svojho vlastného pohľadu na svet a o zachytenie ich čara a krásy. Postupne som viac a viac s fotografiou experimentoval a začal tvoriť svoj vlastný štýl. Obrovskou inšpiráciou pre mňa vždy boli motívy z prírody a krajiny, ale veľmi rád fotím aj komerčnú či rezidenčnú architektúru, či abstrakcie, kde sa umenie fotografie už prelína s umením dizajnu.
Niektoré moje fotografie architektúry boli publikované v odbornom časopise ARCH a v knihe Jany Pohaničovej a Matúša Dullu o známom slovenskom architektovi Michalovi Milanovi Harmincovi. V spolupráci s občianskym združením Myslím som niekoľkokrát viedol kurzy a workshopy fotografovania pre ďalších nepočujúcich fotografov zo Slovenska a Čiech. Tiež som pôsobil ako porotca v niekoľkých fotografických súťažiach. S mojim mladším bratom Adamom sme založili na facebooku stránku s našimi prácami a potom sme tieto fotografie dali vytlačiť ako fotoknihu a prihlásili ju do súťaže CEWE fotokniha roka 2015. Na naše potešenie získala v Prahe 1.miesto a stali sme sa tak absolútnymi víťazmi tejto súťaže.

Napriek sluchovému postihnutiu nemám problém s komunikáciou a komunikujem veľmi rád. Pri bežnej komunikácii odčítam z pier, tak len vždy uvítam, keď si moji klienti dajú záležať na artikulácii (úsmev). Mojím veľkým pomocníkom je tiež tablet, ktorý nám pri osobnom stretnutí pomáha preklenúť možné nedorozumenia.